Cestovanie v čase

„Mami, dnes sme sa v škole učili o primitívnych ľudoch!”, hovorí Sofia, ktorá sa práve vrátila zo školy, „dnes sa chcem zahrať na rodinu pračloveka…”

– „Si si tým istá? V praveku nebolo ani svetlo, ani papier, počítače, čokoládové sušienky…”, dohovára jej mama a pokračuje vo vybaľovaní nákupu. „Nemali ani chladničku”, pokračuje mama a odkladá mrazené ryby do mraziaku.

– „Ale veď chladničku nepotrebujeme a pri večeri si zapálime sviečky!”, zvolá Sofia.

– „Sofia, nie je to také jednoduché ako si myslíš. Teraz ešte chvíľu počkaj, volá mi teta, je to dôležité”, ukončí rozhovor mama. Vezme telefón a vzdiali sa z kuchyne.

– „Och, takže mňa dnes nepotrebujete?”, pýta sa prekvapene Mr. Fridge, hneď ako mama vyšla z kuchyne.

– „Nie Mr. Fridge, dnes nie, môžeš si oddýchnuť. Musím len nájsť studené miesto, kde všetko poukladám. Žeby pod posteľ? Alebo von z okna? Jaaakuuub!!!”

– „Sofia, ja sa nechcem hrať na žiadnu pračlovečiu rodinu!”, hovorí  Jakub a bezradne sa pozerá na plné nákupné tašky.

–„Ale no tak, dokážeme to! Je to úplne jednoduché, pozri! Sušienky a cestoviny idú do špajze spolu s ryžou. Čo ty na to, ak by sme na večeru pripravili mamutie rizoto?”, pýta sa ho nadšene Sofia.

– „Tak to sa ti podarilo, že mamutie rizoto!!! Pohľadám vám recept?”, pýta sa pobavený Mr. Fridge. Ale Sofia a Jakub mu neodpovedali, boli už myšlienkami úplne niekde inde. Tak sa Mr. Fridge rozhodol, že dnes už neotvorí ústa. Dlho to nevydržal. O pár sekúnd si už frfľal popod nos: “Už to niekto niekedy videl? Ja, kráľ zimy a ľadu, čarodej konzervácie!!! Ja, bez ktorého sa všetko pokazí a nič sa nezje! Ja, ktorý mám rozličnú teplotu na každej poličke a …”

– „Ja, ja, ja, ale sa vyťahuješ!, zaznie jeden pobavený hlas.  Hlas patril Miss Micrò, mikrovlnnej rúre. „A nie je pravda, že iba ty vieš konzervovať. Hneď ti to dokážem. Sofia! Jakub! Podte sem!”

Deti pribehnú k Miss Micrò, super technologickej mikrovlnke. Ničím nezaostávala za Mr. Fridgom a bola aj veľmi milá. Naozaj vzácna a tajná kamarátka.

– „Vidím, že ste sušieky, ryžu a cestovinu už odložili do špajze. Môžete tam odniesť aj džem a pretlak: ide o sterilizované potraviny, ktoré ešte neboli otvorené. Môžu tam ostať bez problémov až do uvedeného dátumu spotreby.”

– “Áno, ale len kým nebudú otvorené”, šomre si pre seba Mr. Fridge, “keď sa otvoria, musia ísť rovno do chladničky. Čo tam ešte máte? Určite ma ešte budete potrebovať…”

– „Vajcia!”, odpovie Sofia.  „Pterodactylove vajcia!”, dodá s úsmevom.

– „Urobíme to tak, ako v supermarkete. Chcelo by to nejaké miesto, ktoré je chladné, ale nie je to chladnička. Kto ho nájde?”, pomáha im Miss Micrò.

– „Tam!”, vykríkne Juraj a ukazuje na poličku pri balkónových dverách.

–„Super”, prikývne Miss Micrò.

– „Máme problém!”, zapojí sa do rozhovoru aj Sofia, “čo spravíme s nakrájaným mäsom?”

– „No nepozerajte sa na mňa!”, reaguje ešte stále urazený Mr Fridge.

– „A teraz čo urobíme? Mohli by sme mäso konzervovať soľou, ale to by sme to museli najskôr vedieť a určite na to potrebujeme aj čas”, nešťastne si povzdychne Miss Micrò. “No tak, Mr Fridge, pomôž nám! Nebuď urazený…”

V tom momente sa dvierka na chladničke veľmi pomaličky otvorili. Jedno svetielko v chladničke ukazovalo kam odložiť mäso.

–„A teraz je rad na zväzok rozmarínu a šalvie. Och ako krásne voňajú. Ako ich udržíme takto svieže? ”, opýta sa Sofia.

–„Obviaž ich špagátom, ktorý nájdeš v zásuvke a zaves ich dolu hlavou ku oknu”, radí Miss Micrò.

– „A paradajky? Sú ešte trochu zelené, nechám ich vonku, aby dozreli. Aj mama to tak robí. Super, už sme skoro skončili”, teší sa Jakub.  Alebo teda tešil sa, až kým z nákupnej tašky nevytiahol… čerstvý syr!

Juraj, Sofia a Miss Micrò sa s nádejou v očiach otočia ku chladničke.

Aj oči Mr Fridgea sú veľké a spokojné: opäť bol žiadaný! Veď on to hneď vedel, že je NE-NA-HRA-DI-TEĽ-NÝ. Bez toho, aby niečo povedal, otvoril dvere a žlto-zeleno-belasím svetielkom označil  miesto určené pre syr. Chýbala už len hudba!

– „A čo urobíme s týmto vreckom jabĺk?”, pýta sa Sofia.

– „O jablká sa postarám ja! Zopár ich necháme v miske, tak ich môžete jesť. Zopár môžeme vysušiť”, Miss Micrò sa táto myšlienka ohromne zapáčila. „Ty Jakub, pokrájaš jablká na tenké plátky. A ty Sofia, vezmi si papier na pečenie a poukladaj naň nakrájané plátky jabka. Zvyšok je už na mne. Teplom ich premeníme na chrumkavé lupienky, ktoré môžete následne dlho konzervovať v uzavretej dóze.”

 

– „Och, ale je riadne ťažký ten život v praveku!”, vzdychla si Sofia.

– „Nesťažuj sa, veď sme už skoro skončili. Chýba nám už iba mlieko”, ozve sa Jakub, „dám ho do chladničky.” Jakub vezme mlieko a chce otvoriť chladničku. Ťahá a nič.

Mr. Fridge tentokrát dvere neotvoril.

– „No tak, Mr Fridge, prečo nám nechceš pomôcť? Veď je to len hra…”

A práve v tom momente vojde do kuchyne mama. Akí ste šikovní, všetko ste už uložili. A ako tu krásne voňajú jablká!”, mame nikdy nič neušlo.  „Jakub, toto je trvanlivé mlieko, nejde do chladničky, kúpila som ho do zásoby. Odlož ho do špajze.”

Jakub so Sofiou sa pozrú na chladničku. „Ty si to vedel”, obaja vykríknu, „preto si nám nechcel otvoriť dvere!”

– „Srandoval som”, pošepká žmurkajúc Mr Fridge deťom.