Objavy pri jedálenskom stole
„A čo nové si sa naučila?“ pýta sa ocino.
„Naučila som sa, že najviac používame oči,“ odpovie Sofia.
„To nie je pravda, ja momentálne cítim úžasnú vôňu!“ preruší ju Jakub a so smiechom krúži vo vzduchu nosom ako stopársky pes.
„Tak teda zavri oči a pokús sa uhádnuť čo budeme mať na večeru!“ nedá sa Sofia.
„Super nápad, aj ja sa hrám!“ pridáva sa ocino a už aj zatvára oči. So zatvorenými očami sa snaží nájsť rukou pohár s vodou, ale moc sa mu nedarí.
„Tak ideme na to, hráme všetci!“ zvolá Sofia. „Ja a mamina budeme vymýšľať úlohy a vy dvaja sa ich budete snažiť uhádnuť. Ale bez podvádzania! Rozumeno? Súhlasíš mami?“
„Zdá sa mi to naozaj super nápad, Sofia,“ odpovie mama. „Snažte sa pomocou vášho čuchu uhádnuť čo sa pečie v rúre.“
„Správne. A čo ešte?“
„Pečené zemiaky!“ vykríkne Jakub, „tie sú moje obľúbené, mňam!“
„Ďalšia správna odpoveď,“ prikývne mama. „Tentokrát som ale použila jednu špeciálnu ingredienciu, ktorá sa mi strašne páči. Dám vám aj pomôcku: je to recept starej mamy, ktorá ho pripravovala mne a vášmu ocinovi, keď sme boli ešte len zasnúbení.“
„Ja viem čo je to: cibuľa!“ vytešene vykríkne ocino.
„Nie, nie je to cibuľa. A mimochodom, odkedy sa mne páči cibuľa?“ pýta sa prekvapene mama.
„No tak Jakub, skús teraz ty. Dovolím ti použiť aj chuť,“ nabáda brata Sofia a tlačí mu do úst plnú lyžicu … čoho? Zatiaľ to nikto neuhádol.
„Neviem čo by to mohlo byť,“ hovorí mľaskajúc Jakub. „Je to niečo mäkké, ale aj trošku tvrdé, slané, ale aj nasladlé… Potrebujem ďalšiu indíciu!“
„Je to sesternica cukety,“ hovorí mama a prezrádza ďalšiu indíciu.
„Je oranžová a robí strašidelné BUBUBU,“ pridáva sa usmievajúca Sofia. Ani Mr. Fridge nezaháľa. A aj keď sa na začiatku cítil trošku osamelo, zapojil sa do hry aj on v ten správny okamžik a pustil do éteru na navodenie tej správnej atmosfery aj strašidelnú hudbu.
Jakub sa zľakol a otvoril oči. Vykríkol: „ Je to tekvica?! Nikdy by som to neuhádol, keby som ju nakoniec nevidel.“ Jakub ešte stále neveriacky hľadí na plech s pečenými zemiakmi a tekvicou.
„Ja som ti to predsa hovorila, že najviac používame oči. Ale na to, aby sme si naozaj vychutnali každú chvílu tak ako sa má, mali by sme sa naučiť používať všetky zmysly,“ odvetila Sofia.
„A teraz je rade sluch,“ vyžaduje si pozornosť mama, ktorá sa na chvílu vzdialila, ale už opäť sedela za stolom. Znenazdajky bolo počuť tiché klopkanie, ktoré sa premenilo na silné PUK PUK PUK.
„Hranolky! Vlastne nie, hranolky nerobia puk… Viem, ryžové chlebíky!“ predbiehajú sa navzájom ocino s Jakubom a vykrikujú jedno chrumkavé jedlo za druhým.
„Počúvajte lepšie!“ upozorňuje ich Sofia.
„A myslite na naše dnešné menu,“ pridá sa mama, „podľa vás som pripravila pečené zemiaky s tekvicou a ryžovými chlebíkmi? Bolo by to iba obyčajné plytvanie jedlom a okrem toho by som vám pripravila jedlo bez nutričných hodnôt…“
„Takže bielkoviny?“ opatrne sa pýta ocino, „žeby to boli pečené rebierka?“
„Ale oci, rebierka predsa nerobia PUK PUK, nemajú krehkú škrupinu…“ pridá sa Sofia a takmer všetko prezradí.
„Jáj, tak to budú vajcia,“ uhádne Jakub, „vajcia majú škrupinu, ktorá robí PUK, keď ju dávame dole.“
„Uhádol si Jakub,“ pochváli ho mama, „ale teraz už jedzme, lebo inak budeme mať všetko studené.“
„Mami, chýba nám ešte hmat!“ nedá sa len tak ľahko odbiť Sofia.
„Máš pravdu,“ hovorí mama,“ urobíme to teda takto.“ „ Najprv sa nejeme a po večeri budeme mať veľké finále s poslednou záverečnou hádankou.“
Večera pokračovala v zábavnom duchu. Ocino rozprával príhodu, ktorá sa mu stala pri ochutnávaní štipľavej feferónky. Podľa neho to bola najštipľavejšia feferónka na svete a keď si ju dal do úst, očervenel ako rak. V tom období bola vonku zima, ale jeho ovalila taká horúčava, že bol pripravený obliecť si plavky a utekať sa vonku schladiť rovno do snehu. Mama nám zase porozprávala o ich svadobnej ceste, o tom ako tam spoznala nové vône korenín… Nikdy nezabudne na štipľavú vôňu prístavného rybieho trhu, kam ju ako malú brával jej starý otec.
Sofia počúvala, ale zároveň už myslela na poslednú hádanku. Akú potravinu by mohli otec s bratom ohmatať? Možno drapľavú chlebovú kôrku, ktorá zostala na stole. Zajtra ju odnesie do parku a hodí ju kačiciam, ktoré si na nej určite radi pochutnajú. A čo tak jablková šupka? Z jednej strany je hladká a z druhej trošku drsná… Zamyslená Sofia si všimne, že ju volá Mr Fridge. Priblíži sa k nemu pomaly, aby ju nikto nevidel.
„Čo by si povedala na zmrzlinu? Určite to neočakávajú,“ poradí jej pobavená chladnička, ktorá je spokojná, že aj ona pridala ruku k dielu…teda k tomuto zábavnému večeru.
„Ty si fakt génius!“ šepká Sofia a už aj otvára potichučky mraziak.
„Zatvorte všetci oči a vystrčte ruky!“ oznamuje Sofia. „ Je čas na poslednú hádanku. Bude to veľké prekvapenie.“
Mama, oco a Jakub zatvoria oči a vystrú ruky smerom k Sofii. Sofia im rýchlo vloží do dlaní kúsok zmrzliny.
„Aké je to studené!“ zvolajú všetci úplne jednohlasne.
„Tak čo je to?“ pýta sa Sofia.
„Zmrzlina!“ uhádne Jakub a hneď pridá, „budeme sa hrať aj zajtra večer?“
„Áno, áno… je to super byť všetci spolu v kuchyni. Ja už mám v hlave ďalšie hádanky na zajtrajší večer,“ povedala šťastná Sofia a nenápadne žmurkla na svojho tajného pomocníka Mr Fridgea. V mraziaku totižto videla aj kocky ľadu!
