HLADNÝ AKO VLK A VEĽKÉ OČI

–„ Viac, urob jej viac! Celé balenie!”, Tatiana sa cítila veľmi hladná.
– „ Tatiana, celé balenie ryže je naozaj veľa. Večeru budeme jesť iba my dve a Jaroslav.”, odpovie mama.
– „ Nie. Nie. Nie! Ja a môj jednorožec sme hladní ako vlk.”
– „ Tatiana, máš veľké oči…”
– „ Nie, nemám veľké oči, mám prázdne brucho! A rizoto zjem úplne všetko.”, odpovie Tatiana.
Niekedy bolo takmer nemožné priviesť ju k racionálnemu uvažovaniu. Našťastie tu bol už nejaký čas Mr. Fridge, ktorý zatiaľ vždy našiel správne riešenie.
Odkedy sa mama s otcom rozhodli vymeniť starú chladničku za novú, super inovatívnu, život v kuchyni sa
zmenil. Hlavne pre Sofiu a jej brata Jaroslav. Obaja totižto prišli na jednu úžasnú vec. Mr. Fridge nemal iba kopec nových poličiek a šuflíkov, vedel sa pripojiť k internetu, bol inteligentný a dokonca mal aj …srdce! Alebo niečo, čo sa srdcu podobalo. Dospeláci si to samozrejme nevšimli. Majú predsa stále čo robiť. A tak Tatiana a Jaroslav mali nielen nového kamaráta, ale aj spoločné tajomstvo.
Kým sa mama sústredila na varenie, na prácu, na telefón, na zvonček a na kopec iných vecí, dispej Mr. Fridgea začal blikať, čím upútal okamžite Sofiinu pozornosť.
– „ Hej, Tatiana, nebuď ofučaná. Poď sem a pozri sa na toto. Čo myslíš, čo je to? ”, šepká tichým vrčaním chladnička.
– „ Jéj, aké krásne bazéniky plné vody! Chcem si do nich skočiť, odnesieš ma tam? ”, pýta sa Tatiana v momente, keď do kuchyne vchádza jej brat Jaroslav.
– „Ale veď to nie sú bazény, to sú predsa terasovité ryžové polia. “, opraví ju potichu Jaroslav, „Nachádzajú sa v Ázii, však? “
– „ Áno, presne tak. V krajinách juhovýchodnej Ázie, akými sú napríklad India a Čína. Ryža sa tam pestuje už od nepamäti. “, vysvetľuje Mr. Fridge.
– „ Chcem tam ísť hneď teraz! “, vykríkne Tatiana.
– „ Hmm, tak …“, váhajúc odpovie Mr. Fridge, „ Viem konzervovať, zachovať sviežosť, mraziť, hľadať recepty, viem aj spievať, urobiť zoznam nákupu, ale teletransportovať ešte neviem. A okrem toho nemusíme ani cestovať. Urobí to za nás samotná ryža, ktorá je veľká cestovateľka. Preplaví sa cez oceány na obrovských nákladných lodiach, cestuje v kamiónoch alebo vo vlaku, prejde cez hory, roviny, cez hranice. Musím priznať, že aj mne by sa to veľmi páčilo.“, povzdychne si Mr. Fridge.
– „ A u nás rastie? “, pýta sa Jaroslav a preruší tak cestovateľské sny chladničky.
– „ Ako? Kde? Tu? Ach áno, pestuje sa aj v niektorých európskych krajinách, ale nemôže sa sadiť len tak hocikde. Ryža potrebuje na svoj rast strašne veľa vody. Na výrobu 1 kg ryže potrebujeme 2500 lirov vody!”
– „Čože, tak veľa?!? ”, zvolá Tatiana.
– „ A nezabudnime na vodu, ktorá je potrebná, kým ju uvaríme.“, doloží Jaroslav.
– „ Jedlo, ktoré sa nám dostane na stôl je vzácne a nesmieme ním plytvať. Ukrýva v sebe veľa príbehov, a na jeho výrobu potrebujeme rôzne zdroje. V tomto prípade je nevyhnutným zdrojom na rast ryže voda. Tieto príbehy na našich tanieroch nevidíme. Sú schované, našim očiam neviditeľné.“, dodal Mr. Fridge.
– „Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné. To sú slová, ktoré povie líška malému princovi! Viem to, čítala nám to pani učiteľka v škole.“, zamyslí sa Tatiana.
Práve v tom momente sa vráti do kuchyne mama a pýta sa: „ Tak koľko tej ryže pripravím? “
– „ Mami, urob to tak ako to robí babka. Jednu hrsť na osobu a jednu pre hrniec. Vlastne jednu hrsť aj pre Mr. Fridgea. “, odpovie Tatiana.
– „ Koho? Aký Mister? Máme nejakú návštevu? Príde váš kamarát?”, pýta sa prekvapená mama.
Jaroslav a Tatiana na seba tajnostkársky žmurknú a naraz odpovedia: „ Nie, nie mami. Nikto nepríde. Sme tu len my traja a nikto z nás nemá veľké oči!“
Kuchynské tajomstvo bolo opäť zachránené!