Špeciálne dobrodružstvo
– “Tak vás teda počkám pri pokladni”, dodáva otec, ktorý je momentálne na telefóne a musí niečo súrne vybaviť.
– “A kde je zoznam nákupu?”, pýta sa Sofia a vezme za ruku svojho brata.
– ”Mám ho ja, neboj”, odpovie Giacomo. “Tak ideme na to! Vlastne počkaj, zabudli sme na košík!”
Začínajú pri chladiacich boxoch, kde by mali nájsť mlieko.
– “Ktoré vezmeme?”, pýta sa Giacomo, ktorého trošku zmietli rozličné farby na etiketách.
– „Vezmime to zelené”, odpovie bez zaváhania Sofia. „Mali by sme si najskôr prečítať dátum spotreby. Mama mi to vždy povie, keď sme spolu na nákupe. Dnes je koľkého? “, opýta sa brata.
– „Tuším 22. alebo 23. …či dnes je 21.? Neviem… ”, prizná sa Giacomo a bezradne zdvihne ramená.
– „ Dnes je 24. ”, pošepká im to niekto zozadu. Deti sa naraz otočia. Vidia pred sebou veľmi svalnatého muža, ktorý mal dlhé vlasy a na ramene vytetovaného obrovskééého hada. Ten had sa zdal živý, ale naozaj! Sofia neváhala a hneď sa dala do reči: „ Do obchodu sa zvieratá nenosia! ”
Záhadný muž sa zamial a pokračoval ďalej v nákupe. Giacomo zase vyčítal svojej sestre, že s cudzími ľudmi sa nesmie dávať do reči. ”Poď teraz sem, vyberieme mlieko a budeme pokračovať. Ak je dnes 24. …vezmime to vzadu, to má dátum spotreby až 27. To ho dovtedy stihneme aj vypiť. ”
– „ A teraz je rad na vajcia. To zvládnem sama”, navrhne Sofia.
– „ Ok, tak ja zatiaľ pôjdem zobrať šunku, tam je vždy kopec ľudí”, skonštatuje Giacomo napodobňujúc hlas otca.
Za niekoľko minút bol už Giacomo späť pri košíku a čo nevidí: v košíku je 6 veľkých balení vajec a 6 balíkov papierových vreckoviek. „A toto je čo? ”, pýta sa sestri.
– „To som zobrala ja”, chváli sa Sofia. „Bolo tam napísané 3x2! To znamená, že 3x2 je 6, takže som zobrala 6 balení vajec a aj papierových vreckoviek. Pozri, sú na nich moji obľúbení jednorožci!“.
Sofia, 3x2 znamená, že si vezmeš 3 balíky a zaplatíš iba 2. Čo sa týka vreckoviek, je to v poriadku, tie sa nepokazia. Vajcia musíme vrátiť, je ich príliš veľa a nakoniec ich vyhodíme.
„Máš pravdu”, priznáva Sofia, „vezmeme jen jedno balenie vajec…“
Sofiu preruší hlas z mikrofónu: „Obsluhujeme číslo 96!“.
– „Sofia to sme predsa my, je rad na nás!”, vykríkne Giacomo.
– „96, to sme my. Chceme šunku, teda prosíme si jednu šunku!”, zvolajú jednohlasne a udýchane Giacomo a Sofia.
– „Ahojte, dnes ste tu sami? ”, pozdraví ich pani Anna spoza pultu. Pani Anna je dlhoročná mamina známa. „Hovoríte, že chcete jednu celú šunku?“, zároveň im ukáže ooobrovskýýý kus šunky. „Jeden takýto kus je asi priveľa, čo myslíte?“, opýta sa ich ešte raz.
– „Keď sa tak na to pozeráme, no asi…asi “, deti nevedeli čo povedať. Na lístku bolo napísané iba: šunka 1.
– „Pozrite, urobíme to takto. Dám vám 1 deko šunky. Ak vám bude chýbať, zajtra prídete ešte raz.Takto ste si istí, že nič neostane a tým pádom sa nič nevyhodí. Súhlasíte?“, navrhne predavačka Anna.
– „Áno, súhlasíme”, odpovie Sofia, „rozpamätala som sa, že aj mama berie tieto deká“.
– Pani Anna začne krájať šunku, Giacomo sa zatiaľ zamyslí: toto dobrodružstvo sa ukázalo byť únavnejšie než očakával. Po prvýkrát sa cítil byť zodpovedný za to, čo nakúpi. Snažil sa veľmi pozorne čítať etikety, dátum spotreby, informácie, gramáž… Pozorne si obzrel aj rozloženie tovaru na nákupných regáloch a všimol si aj ukrytú geometriu v perfektne uložených krabiciach… A potom tu bolo strašne rušno, nachádzalo sa tu veľa ľudí a každý jeden človek mal v hlave vlastné myšlienky… A koľko tu bolo rôznych foriem, farieb, vôní!
– Giacoma prebudí zo snívania pani Anna, ktorá mu podáva pekne zabalenú a nakrájanú šunku. Giacomo si ju vezme a poďakuje sa. V tom si všimne, že nikde nevidí Sofiu. „Sofia? Soofiiaa…“
– „Tu som, vyberám kávu!”, preruší ho Sofia. „Pozri majú tú, čo sa páči mame“, pokračuje, „má na obale zrnko kávy s nápisom intenzívna vôňa“.
– „Pozri, je na nej symbol, ktorý znamená, že zakúpením tohoto produktu pomôžeme tým, ktorí ho vyrábajú. Môžeme povedať, že nakupujeme srdcom“, pripomenie Giacomo a vezme sestru za ruku. „V každom prípade sa odo mňa nemôžes vzdialiť. A poď, ideme to všetko zaplatiť“, ukončí rozhovor Giacomo.
„Nemôžeme už ísť, chýbajú nám ešte sušienky! Ja chcem tieto lekvárové!“, vyberie si Sofia.
– „Ale mne sa páčia tieto s čokoládou”, nedá sa odbiť Giacomo.
– „A čo keby sme zobrali tieto?”, z ničo nič sa pri nich objaví ocino a drží v ruke plechovicu plnú miešaných sušienok. „Sú tam aj tie s lekvárom, aj s čokoládou, aj s vanilkovým krémom a aj s kávovou plnkou, tie sa zase páčia mne a mame. A zobral som vám aj zmrzlinu, dnes ste si ju obaja zaslúžili!“, dodal s úsmevom.
– „Oci, ty si proste géniálny!”, objíme ho Sofia.
Hneď ako počuli slovo zmrzlina, Giacomo a Sofia sa už nevedeli dočkať, kedy prídu domov a porozprávajú ich nákupné dobrodružstvo Mr. Fridgeovi.
Čo tak asi Mr. Frigde robil celý deň sám doma? S tými svojimi poličkami, internetom a svojou super inteligenciou! Potom sa ich myšlienky vrátili opäť ku zmrzline. Čo ak má Mr. Fridge okrem svojho veľkého srdca aj maškrtný jazýček a zbožňuje zmrzlinu?
